Herbieho som začala kŕmiť granulami a kdejakými konzervami. Dostával prilepšenia ako tvaroh, syry, vajcia, zeleninku, jogurty a vločky, ale vlastne to bolo viac preto, lebo mäso mu nechutilo, granule považoval väčšinu času za nudné a konzervy som zase ja považovala za neekologické. Granulami som kŕmiť nechcela, nejak som neverila, že v tých krpatých guličkách je kompletná strava a zároveň také minimum konzervantov, aby to môjmu šteniatku neuškodilo. Začala som čosi o strave študovať, a po zistení, že granule nie sú ani zďaleka ideálna strava, dokonca môžu škodiť, som prišla k záveru, že pre nás je surová strava ideálom. Aj z časového aj finančného hľadiska, a hlavne preto, lebo viem okamžite kontrolovať, čo môj pes žerie a v prípade problému rýchlo identifikovať, kde je problém, čoho má pes nedostatok, čoho ubrať a čoho pridať. 

K surovému sme prechádzali postupne, ale nie kvôli psovi. Kvôli mne, nedokázala som totiž porcovať mäso :D. Spočiatku som zvládala akurát rozmraziť pečienku a naukladať ju do misky. Kuracie trupy som kupovala zásadne len tie, ktoré boli nasekané na kusy. V mäsiarstve som si nechávala porcovať všetko na štrvtiny. S rybami to bolo našťastie jednoduchšie. A keď sa inak nedalo, a bolo treba naporcovať morčací krk alebo hydinový trup, chcelo sa mi plakať. Trvalo to vždy ďalších pár týždňov či mesiacov, aby som sama zvládla naporcovať mäso.

Dobby už prišiel do surovo stravovanej domácnosti, a bolo skutočne jednoduchšie vykŕmiť vyziable šteňa bravčovou masťou a hŕbou mäsa, ako granulami. Priberal závratnou rýchlosťou, a za necelý mesiac sa jeho hmotnosť zdvojnásobila. Neverím, žeby sa zotavil takýmto spôsobom na granuliach či konzervách.

Teraz dostávajú moje psy hydinu, hovädzinu, a niečo z bravčoviny a ryby. Voči jahňacine mám morálne výhrady, nekúpila by som ju, a takisto viem, že moje psy nikdy neochutnajú konské mäso. Z pochopiteľných dôvodov...